Efi dapɛn a etwaam no, na nucleic acid nhwehwɛmu no nyɛ ahyɛde bio na akwahosan mpanyimfo brɛɛ COVID-19 so tumidi ase, ɛno kyerɛ sɛ wunnim sɛ wɔn a wɔatwa wo ho ahyia no anya ɔyare no anaasɛ wonni bi. Nnipa pii san kɔhyɛ anim akataso wɔ ɔmanfo mmeae a wɔn ankasa pɛ.
Wɔ akatawia a wɔhyɛ akyi no, nkurɔfo fii ase boaboaa nnuru ne nnuruyɛ mfiri ano de hwehwɛɛ wɔn akwahosan. Yɛahu tumi a COVID-19 wɔ. Chinese yɛ kuw a wɔyɛ adwumaden nanso yɛpɛ sɛ yɛkora ahobammɔ so de di yɛn afe foforo nnapɔnna a ɛreba a ɛyɛ dapɔnna a ɛware sen biara wɔ afe mũ no nyinaa mu no ho afahyɛ.
Yɛakɔ amannɔne ɔyɛkyerɛ abien wɔ asram abien a atwam no mu na yɛahu sɛ amannɔne ɔyɛkyerɛfo anaa ahɔho kakraa bi na wɔhyɛ akatawia. COVID-19 mu nyɛ den pii, wɔ wɔn adwene mu no, ayarefo dodow no ara wɔ ɔhome mu yare a ɛwɔ soro na ɛnyɛ nea ɛhaw adwene kɛse wɔ ɔhome akwaa a ɛwɔ fam no ho sɛnkyerɛnne ahorow. Saa ara nso na wonhu ayarefo a wohia mframa pa, mogya a ɛtɔ kɛse, anaa akisikuru.
Nanso, wɔ ayarefo a wɔwɔ nyarewa a enni sabea te sɛ hypertension , ankorankoro ahobammɔ ho hia yiye ma wɔn akwahosan. Atiridii yɛ COVID-19 ho sɛnkyerɛnne a ɛho hia enti ɛsɛ sɛ wɔhwɛ nipadua mu hyew so bere a woanya atiridii anaa atiridiinini no.
Sɛ́ ɛna a ɔwɔ nkokoaa nkumaa abien no, mekɔ so kata ne ho efisɛ, anyɛ yiye koraa no, wɔ me ne m’abusua fam no, ɛyɛ adeyɛ a ɛnyɛ den a ɛboa ma yɛbɔ yɛne afoforo ho ban. Me na mɛpaw moma so ɔhyew kyerɛwtohɔ a ɛwɔ akyi kanea anaa bluetooth . Efisɛ ebetumi akwati susuw mu nsɛnnennen a efi osu a wɔko tia mu ba bere a wɔresusuw nkokoaa ne mmofra nkumaa no yiye na ɛbɛyɛ mmerɛw sɛ wɔbɛkenkan anadwo. Me nso mɛsiesie an ɛlɛtrɔnik thermometer anaasɛ aso mu ɔhyew kyerɛwtohɔ ɛwɔ akyi kanea de si so dua sɛ nea efi mu ba no yɛ pɛpɛɛpɛ.



