Bonsu yɛ yare a ɛntaa nsi a ɛnam bonsu mmoawa a wɔde ba. Monkeypox mmoawa no ka orthopoxvirus abusua a ɛwɔ poxviridae no ho. Orthopoxvirus nso ka akisikuru mmoawa (a ɛde akisikuru ba), nantwinini mmoawa (a wɔde yɛ akisikuru aduru) ne nantwinini mmoawa.
Wodii kan huu bonsu akisikuru wɔ afe 1958 mu, bere a nyarewa abien te sɛ akisikuru paee wɔ bonsu a wɔtetee wɔn de yɛɛ nhwehwɛmu no mu, enti wɔtoo din 'bonsu akisikuru'. Wɔ 1970 mu no, Democratic Republic of the Congo (DRC) yɛɛ nnipa a wodii kan nyaa bonsu akisikuru bere a na wɔretu akisikuru ase denneennen no ho kyerɛwtohɔ. Efi saa bere no, wɔabɔ bonsu akisikuru ho amanneɛ wɔ nnipa dodow a ɛwɔ Afrika mfinimfini ne Atɔe Fam aman afoforo pii mu: Cameroon, Central African Republic, C ô te d’Ivoire, Democratic Republic of the Congo, Gabon, Liberia, Nigeria, Republic of the Congo ne Sierra Leone. Nyarewa dodow no ara ba wɔ Democratic Republic of the Congo.
Nnipa bonsu akisikuru ba wɔ Afrika akyi na ɛfa amanaman ntam akwantu anaa mmoa a wɔde fi amannɔne ba ho, a nea ɛba wɔ United States, Israel, Singapore ne United Kingdom ka ho.
Ɛhe na efi? adoe?
Daabi !
'Edin no yɛ din a ɛnteɛ kakra ankasa,' Rimoin kae. Ebia ɛsɛ sɛ wɔfrɛ no 'rodent pox'.
U.S. Asoɛe a ɛhwɛ nyarewa so na esiw ano kae wɔ wɔn wɛbsaet so sɛ edin 'bonsu akisikuru' no fi ɔyare yi a edi kan a wɔkyerɛw too hɔ wɔ afe 1958 mu, bere a na ɔyare yi pae mprenu wɔ bonsu dodow mu a wɔkoraa so sɛ wɔmfa nyɛ nhwehwɛmu no.
Nanso ɛnyɛ bonsu ne wɔn a wɔsoa nneɛma titiriw. Mmom no, mmoawa no betumi atra hɔ wɔ akraman, kangaroo, dormouses, anaa mpɔtorɔ afoforo mu.
Wɔda so ara nnim bonsu mu yare a efi awosu mu. Nanso, Afrika mpɔtorɔ ne primate a wɔnyɛ nnipa (te sɛ bonsu) betumi de mmoawa na wɔanya nnipa.
Nea ɛnte sɛ covid-19 a ɛyɛ ɔyare mmoawa kɛse no, mpɛn pii no ɛnyɛ mmerɛw sɛ bonsu akisikuru bɛtrɛw wɔ nnipa mu.
Sɛ nnipa di nkitaho kɛse a, bonsu mu yare no fa ɔhome mu nsu nketenkete mu trɛw; Sɛ ɛne honam ani akuru anaa nipadua mu nsu di nkitaho tẽẽ; Anaasɛ wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so denam ntade anaa mpa a efĩ wom so.
Nnipa dodow no ara a wɔanya bonsu mu yare no wɔ atiridii ho sɛnkyerɛnne a emu nyɛ den te sɛ atiridii ne akyi yaw, ne akisikuru a ɛyera ara kwa wɔ adapɛn abien kosi anan mu.
Sɛnea Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde kyerɛ no, nnipa dodow a bonsu wuwu no fi 1% kosi 10% ..
Wobetumi ayɛ nneɛma ahorow de asiw bonsu mmoawa a wɔde nyarewa ba ano :
1. Kwati sɛ wo ne mmoa a ebia wɔde mmoawa no bɛkɔ (a mmoa a wɔyare anaa wohu wɔn sɛ wɔawuwu wɔ mmeae a bonsu ayɛ wɔn ka ho) bedi nkitaho.
2. Kwati sɛ wobɛka nneɛma biara a ɛbɛka mmoa a wɔyare te sɛ mpa so.
3. Tew ayarefo a wɔanya ɔyare no fi afoforo a ebia wɔwɔ asiane mu sɛ wobenya ɔyare no ho.
4. Ma wo nsa ho tew yiye bere a wo ne mmoa anaa nnipa a wɔanya ɔyare no adi nkitaho akyi. Sɛ nhwɛso no, fa samina ne nsu hohoro wo nsa anaa fa nsa a wɔde tew nsa ho di dwuma.
5. Fa nnwinnade a ɛbɔ wo ho ban di dwuma bere a worehwɛ ayarefo no.
Nnuru a wɔtaa de kum mmoawa wɔ fie betumi akum bonsu mmoawa.
Yɛwɔ anidaso sɛ wobɛhwɛ yiye wɔ eyi mu



