Viruela ha'e peteĩ mba'asy ndahetáiva ojehúva virus viruela-gui. Virusa viruela ha'e pe género ortopoxvirus poxviridae-pegua. Ortopoxvirus oike avei virus viruela rehegua (omoñepyrũva viruela), virus viruela rehegua (ojeporúva vacuna viruela rehegua) ha virus viruela rehegua.
Viruela ojejuhu ypy ary 1958-pe, mokõi mba'asy ojoguáva varicela-pe, umi mono oñemongakuaava'ekue investigación-rã, upévare oñembohéra 'viruela'. Ary 1970-pe, República Democrática del Congo (RDC)-pe ohai peteĩha káso viruela humana rehegua oñemboyke mbarete jave viruela. Upe guive ojekuaa varicela heta ambue tetã África central ha Occidental-pe: Camerún, República Centroafricana, C ô te d’Ivoire, República Democrática del Congo, Gabón, Liberia, Nigeria, República del Congo ha Sierra Leona. Hetave mba'asy ojehu República Democrática del Congo-pe.
Umi káso viruela humana ojehu África okaháre ha ojoaju viaje internacional térã mymba importado, oimehápe umi káso Estados Unidos, Israel, Singapur ha Reino Unido.
Moõguipa ou? ka'i?
Nahániri !
'Ko téra añetehápe ha'e peteî téra vai'imi', he'i Rimoin. Ikatu oñembohérava'erã 'viruela roedor'.
Centros de Control y Prevención de Enfermedades Estados Unidos-gua he'i página web-pe héra 'viruela' oúha peteîha káso ojeregistráva ko mba'asy ary 1958 jave, oî jave mokõi brote población mono oñeñongatúva investigación-pe guarã.
Péro umi mono ndahaʼéi umi ogueraháva prinsipál. Upéva rangue, pe virus ikatu opersistiva umi ardilla, canguro, dormitorio térã ambue roedor-pe.
Ndojekuaái gueteri pe huésped natural orekóva viruela. Ha katu umi roedor africano ha primate ndaha'éiva yvypóra (ha'eháicha mono) ikatu ogueraha virus ha oinfecta yvypórape.
Ndojoguái covid-19-pe, ha'éva infecciosoiterei, jepivegua viruela ndaha'éi ndahasýiva ojeipyso haguã tapichakuéra apytépe.
Tapichakuéra ojogueraha porã jave, viruela oñemyasãi umi gota respiratoria tuicháva rupive; Contacto directo umi lesión pire rehegua térã líquido tete rehegua ndive; Térã indirectamente ao térã tupa oñemongy’áva rupive.
Hetave tapicha oguerekóva viruela oguereko mba’asy leve gripe-icha, ha’eháicha akãnundu ha lomo rasy, avei erupción okañýva ijeheguiete mokõi térã irundy arapokõindy rire.
Péicha he'i Organización Mundial de la Salud, proporción de personas omanóva viruela-gui ohóva 1% ha 10% ..
Ikatu ojejapo opaichagua mba'e ojehapejoko haguã mba'asy virus viruela rehegua :
1. Ani jajoko mymba ikatúva ogueraha pe virus (oikehápe mymba hasýva térã ojejuhúva omanóva umi área viruela rehegua).
2. Ani jajoko oimeraẽ mba'e oúva en contacto mymba hasýva ndive, ha'eháicha tupa.
3. Jaipe’a umi hasýva infectado ambue tapicha ikatúva oî riesgo infección-pe.
4. Ñañongatu ñande po ñemopotî porâ ñañemoî rire mymba térâ yvypóra infectado ndive. Techapyrã, jajohéi ñande po havõ ha y reheve térã jaipuru desinfectante de manos a base de alcohol.
5. Jaipuru umi equipo de protección personal ñañangareko jave umi hasývare.
Umi desinfectante ojeporúva ógape ikatu ojuka virus viruela.
Ojerovia peñangareko ko'ã mba'épe



